November 2024
Druháci na matematike poriadne „makajú“!
Na matematike stále drilujeme to „počítanie do 20 s prechodom cez 10“, ako to naša p. učiteľka stále rada volá. No a preto počítame a počítame. Ale aby to nebolo len také nudné a fádne odrhovanie príkladov, vymyslela si pre nás matematické domino, rátacie úliky či počítacie siete.
A aby nebolo málo tým, ktorí si myslia, že všetko vedia, primiešala nám do hromady jednoduchých príkladov aj príklady s vysokými číslami. Tak sa nám niekedy poriadne parí z kečiek! Kto chce však múdry byť, musí sa veľa učiť a trénovať. Kedykoľvek máme na hodine matematiky voľnú chvíľu, už sme vzadu na koberci a skladíme príklad za príkladom.
Veď ako by to bolo, keby sme sa chceli stať lekármi, architektami alebo niečím iným a nevedeli by sme si porátať ani správne našu výplatu?
Nedávno sme tiež vo dvojiciach súťažili o najväčší počet níjdených sčítacích a odčítacích rodiniek. No povedzte, pamätáte ešte, o čom tieto famílie sú ???
 |  |  |  |  |
 |  |  |  |  |
 |  |  |  |  |
Beseda s pánom včelárom
Vo štvrtok, 28. 11. 2024 sme si do našej školy pozvali pána včelára Jozefa Kuklu a on naše pozvanie ochotne prijal.
Na hodinách biológie v šiestom ročníku sa práve venujeme téme včiel, učíme sa o ich dôležitom postavení v živote našej planéty Zem.
Pán Kukla nám porozprával veľa dôležitých faktov o včielkach, hovoril o ich živote, význame pre človeka a o tom, ako sa o ne treba starať a chrániť ich. Nezabudol spomenúť aj mnohé zaujímavosti, ako aj zábavné príhody z jeho života so včelami. Priniesol si so sebou aj veľa názorných ukážok, ako napríklad rôzne obrázky, dymák, medzistienky, metličku, rámiky... Dal nám ochutnať aj včelie výrobky: propolis, peľ, med. Ukázal nám, ako sa vyrábajú sviečky z včelieho vosku. Na záver si žiaci, ale aj pán učiteľ, mohli vyskúšať obliecť včelársky oblek. Beseda sa nám všetkým veľmi páčila, žiaci sa počas diskusie zaujímali o mnohé veci. Vnímali chuť výrobkov a ešte dlho cítili v nose sladkú vôňu vosku.
Pánovi včelárovi chceme touto cestou ešte raz veľmi pekne poďakovať za ochotu a svoj čas, ktorý strávil s nami.
 |  |  |  |  |
 |  |  |  |  |
November v druhej triede
Potichučky medzi nás prišiel November... jemnúčko, s nádychom posvätného ticha a nežne horiacich sviec za našich drahých.
Takto pokojne sa začal nový kalendárny mesiac.
No my sme deti a sme živé; sme radostné a občas nezbedné; často sa chceme hrať; občas máme príliš veľa rečí a niekedy zase z nás nedostanete ani slovo; no koniec koncov, pri dobrej snahe, dokážeme na seba aj tvrdo pracovať ??!
Na slovenčine sme sa hneď spriatelili s rozlišovacími znamienkami – s dĺžňom, mäkčeňom, vokáňom i dvoma bodkami. Tie nám nespôsobovali vôbec žiadne vrásky na čele. No teraz sa nám do cesty postavili všetky hlásky so svojimi gangom samohlások, dvojhlások i spoluhlások. Zistilli sme, že práca s nimi nebude zrejme žiadna sranda a pre naše pokojné spolunažívanie na hodinách slovenčiny sa nám bude s nimi treba poriadne popasovať! Energie však máme dosť a zdá sa, že aj naša pani učiteľka trpezlivosti ??.
O tom usilovnom pasovaní sa so životom bolo veľa rečí aj na hodinách prvouky. Aby sme mohli prežiť a viesť pohodlný život, na aký sme zvyknutí, potrebujeme prácu. Naša pani učiteľka stále hovorí, že z lásky sa nenajeme, a preto naši rodičia musia pracovať. Vlastne všetci ľudia, ktorí si chcú zarobiť na svoj každodenný chlebík, potrebujú nejaké povolanie, a tak sme sa rozprávali a učili o všetkých možných povolaniach, začínajúc od tých naj... (záchranárov, hasičov a policajtov). Každá poctivá práca, ktorú si plníme svedomito, je dobrá a užitočná a sme vďační všetkým pracujúcim, ktorí sa o nám starajú, nech je to ktokoľvek a kdekoľvek... napr. aj také p. predavačky, ktoré sme spoločne so školským klubom navštívili na exkurzii v maličkých Fresh potravinách v našej obci.
Pani učiteľka angličtiny nás už pred istým časom zapojila do programu E-twinning so školami v Turecku a Španielsku a tento mesiac sme spoločne hlasovali za naše spoločné logo, do ktorého boli vybraté tie najlepšie výtvarné práce. Výsledky ešte síce nevieme, no nedočkavo čakáme na výťazný výkres.
A aby tých súťaží nebolo málo, naša trieda sa prihlásila do súťaže Osmijanko, v ktorej budeme ako trieda spoločne pracovať na projekte s nádhernými detskými knihami. Len dnes sme mali naše úvodné stretnutie s tetou Alou z Oravskej knižniceAntona Habovštiaka v D. Kubíne, ktorá nás zoznámila s Osmijankom aj s Osmidunčom a trpezlivo nás previedla všetkým potrebným, čo sme potrebovali počuť.
Teraz sa na nás však už spoza rohu potmrhúdsky usmieva december so svojím sladkým prísľubom radostného čakania na Vianoce! A preto už poctivo nacvičujeme naše vystúpenie na Mikulášsku i Vianočnú besiedku. A veru, je sa na čo tešiť!
 |  |  |  |  |
 |  |  |  |  |
